en-Endokrinné žľazy
![](https://245f3a2c55.clvaw-cdnwnd.com/c39acbb2044409da561df274f3173ee8/200000305-23e6024e29/1-1-300x272.png?ph=245f3a2c55)
Endokrinné žľazy - žľazy s vnútorným vylučovaním. Ich funkcia spočíva v tom, že produkujú do ľudského organizmu hormóny, ktoré ovplyvňujú činnosť rôznych orgánov tela a prenášajú informácie vo vnútri tela.
- Hormóny
Názov "hormón" má svoj pôvod v gréckom slove "hormaó," ktoré znamená poháňam, ale aj povzbudzujem. Hormóny sú organické látky, ktoré v živom organizme vytvárajú žľazy s vnútornou sekréciou (endokrinné žľazy). Vylučujú sa do krvi, miechy a mozgovomiechového moku (inkrét). Sú látkami a nositeľmi informácií pre cieľové orgány a tkanivá. Vyznačujú sa cieleným účinkom už aj pri veľmi nízkych koncentráciach a v tele pôsobia ako chemické regulátory a biokatalyzátory. Hypofýza a hypotalamus okrem svojej práce vykonávajú aj kontrolu endokrinného systému. Pomocou chemického dorozumievania riadia činnosť ostatných žliaz: vylučujú hormóny, ktoré stimulujú ostatné orgány k väčšiemu výkonu, alebo ich práve naopak pritlmujú.
Prenos hormónov a ich funkcia- Hormóny sú v tele prenášané krvou k rôznym orgánom, na ktoré potom špecificky pôsobia. Pomáhajú regulovať látkovú premenu. Vďačíme im aj za reakciu na hlad, stres, ale i choroby. V organizme človeka fungujú akési vnútorné hodiny nastavené na 24 hodín. Súčasťou nastavenia organizmu je aj aktivita počas dňa a spánok počas noci. Taktiež mnohé hormóny, ktoré sa v našom organizme vylučujú, sú závislé na tomto nastavení a súvisia práve so spánkom.
Hormóny majú v tele na starosti značné množstvo funkcií - okrem metabolizmu aj fyzický a psychický vývoj. Kontrolujú rast, energetickú výkonnosť, biochemickú činnosť tela, napríklad trávenie, a sexuálny vývin a jeho fungovanie. Takisto pomáhajú telu vyrovnať sa so stresom, nebezpečenstvom či únavou. Porucha v tvorbe hormónov môže poznačiť tak fyzický, ako aj psychický vývin.
Hormóny delíme na:
- žľazové hormóny - produkujú sa v špeciálnych orgánoch - žľazách s vnútornou sekréciou - endokrinných žľazách
- tkanivové hormóny - produkujú ich bunky alebo skupiny buniek v orgánoch, ktoré majú inú ako vnútorne sekretorickú funkciu (hormóny sliznice žalúdka alebo tenkého čreva ovplyvňujúce časť tráviacej sústavy, hormóny na nervových zakončeniach, mnoho peptidov tvorených v mozgu atď.)
- Endokrinné žľazy
Endokrinné žľazy sú žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré produkujú hormóny do telových tekutín (krvi alebo miazgy), ovplyvňujúce činnosť rôznych orgánov a prenášajúce informácie vo vnútri tela. Úlohou týchto biologicky aktívnych látok je udržiavať v organizme prirodzenú rovnováhu vnútorného prostredia ( tzv. homeostázu vnútorného prostredia). Žľazy s vnútorným vylučovaním nielen že spolupracujú s nervovým systémom organizmu, ale niektoré časti nervového systému majú funkciu endokrinných žliaz ( hypotalamus a dreň nadobličiek). Súbor takýchto žliaz tvorí endokrinnú sústavu (endokrinný systém). Medzi endokrinné žľazy patria: epifýza, hypotalamus, nadobličky, pankreas, hypofýza, pohlavné žľazy, prištítne žľazy a štítna žľaza.
![](https://245f3a2c55.clvaw-cdnwnd.com/c39acbb2044409da561df274f3173ee8/200000295-047e705779/hypofyza-6.jpg?ph=245f3a2c55)
2.1.Podmozgová žľaza (hypofýza) Malé oválne teliesko (asi 1 cm) uložené na lebečnej spodine. Nie je väčšia ako hrášok, ale je najdôležitejšou žľazou endokrinného systému. Je prepojená s časťou medzimozgu - hypotalamom a spolu s ním vytvára hypotalamo-hypofýzový komplex. Hypotalamus tu funguje ako riadiace a prepojovacie centrum, ktoré umožňuje kontrolu funkcií endokrinného systému centrálnou nervovou sústavou.
- Adenohypofýza - Predný lalok hypofýzy - je pravou žľazou s vnútornou sekréciou. Vylučuje šesť dôležitých hormónov, z ktorých väčšina riadi činnosť ostatných žliaz s vnútornou sekréciou. Preto má adenohypofýza ústredné postavenie v hormonálnych reguláciách. Sama podlieha riadiacemu vplyvu hypotalamu (podlôžko - súčasť medzimozgu), v ktorého tesnej blízkosti sa nachádza a s ktorým je spojená krvnými cievami. V hypotalame sa tvoria regulačné hormóny, ktoré sa krvou dostávajú do adenohypofýzy a tam ovplyvňujú tvorbu a uvoľňovanie jej hormónov. Na hypotalamus pôsobia zasa vplyvy z ostatných oblastí mozgu. Tak je sprostredkované pôsobenie ústrednej nervovej sústavy na žľazy s vnútornou sekréciou.
- Somatotropný hormón (RASTOVÝ), ktorý podporuje súmerný rast kostry a mäkkých orgánov, čo súvisí s jeho metabolickými účinkami (zvyšuje tvorbu bielkovín). Nadbytok rastového hormónu v mladosti spôsobuje nadmerný vzrast - gigantizmus. Naopak pri jeho nedostatku vzniká trpasličí vzrast - nanizmus.
- Glandotropné - TYREOTROPNÝ HORMÓN riadi činnosť štítnej žľazy.
- ADRENOKORTIKOTROPNÝ HORMÓN riadi činnosť nadobličiek.
3. Gonadotropné - FOLIKULOSTIMULAČNÝ a LUTEINIZAČNÝ HORMÓN riadia funkciu vaječníkov a semenníkov. Účinkom týchto hormónov dozrievajú vo vaječníkoch ženy folikuly, dochádza k vyplaveniu vajíčka a k vytvoreniu žltého telieska, u muža dozrievajú spermie a nastáva sekrécia mužského pohlavného hormónu - testosterónu.
PROLAKTÍN - vyvoláva u ženy na konci gravidity rozvoj buniek mliečnej žľazy a vylučovanie mlieka.
- Neurohypofýza- Zadný lalok hypofýzy - nie je pravá žľaza s vnútornou sekréciou. Obidva jej hormóny sa tvoria v hypotalame a do neurohypofýzy sa dostávajú nervovými vláknami. V neurohypofýze sa ukladajú a z nej sa dostávajú do krvi.
ANTIDIURETICKÝ HORMÓN (ADIURETÍN, VAZOPRESÍN) riadi hospodárenie s vodou. Vylučuje sa ho viac, keď má organizmus nedostatok vody. Antidiuretický hormón potom zvýši v obličkových kanálikoch spätné vstrebávanie vody do krvi. Moču je málo a má väčšiu hustotu. Hormón teda pôsobí proti vylučovaniu vody močom. Po vypití väčšieho množstva vody prebiehajú opačné deje, sekrécia hormónu sa utlmí a nadbytok vody sa obličkami vylúči.
Druhým hormónom neurohypofýzy je OXYTOCÍN, ktorého účinky sa zistili len u žien. Podnecuje sťahy svalov maternice, čo je dôležité pri pôrode, a sťahy svalových buniek v mliečnej žľaze, a tak vystrekovanie mlieka do vývodov, čo má význam pri dojčení.
2.2. Šuškovité teliesko (epifýza)
![](https://245f3a2c55.clvaw-cdnwnd.com/c39acbb2044409da561df274f3173ee8/200000296-db78ddc83b/slide_6.jpg?ph=245f3a2c55)
Malý nepárový orgán, vzadu na medzimozgu. Vytvára sa v nej hormón MELATONÍN, ktorý je zodpovedný za inhibíciu tvorby pohlavných hormónov.
Jeho tvorbu inhibuje predlžovanie svetelnej časti dňa. Nedostatok
svetla (napríklad v zime) môže spôsobovať horšiu náladu až depresiu. V
niektorých kultúrach bola označovaná ako "tretie oko" a považovaná
za hlavné sídlo ducha.
2.3. Štítna žľaza (glandula thyroidea)
![](https://245f3a2c55.clvaw-cdnwnd.com/c39acbb2044409da561df274f3173ee8/200000297-12c9c13c8a/%C5%A1titna.jpg?ph=245f3a2c55)
Dvojlalokový orgán umiestnený v krku pred hrtanom a je motýlieho tvaru. Cievne zásobenie je veľmi bohaté, v porovnaní s inými orgánmi v tele má na svoju hmotnosť, štítna žľaza jedno z najlepších krvných zásobení. Na zadnej stene štítnej žľazy prebiehajú nervy, ktoré ovládajú činnosť hlasiviek a tvorbu hlasu. Základnou vylučovacou jednotkou štítnej žľazy sú malé guľovité váčky, tzv. folikuly, ktoré majú vo vnútri sekrečnú tekutinu - koloid. Tu dochádza k vychytávaniu jódu, tvorbe, uskladňovaniu i uvoľňovaniu dvoch hormónov štítnej žľazy - TYROXÍNU a TRIJÓDTYRONÍNU. Tretí hormón štítnej žľazy - KALCITONIN - pôsobí pri kalciovej homeostáze. Na ich tvorbu je nevyhnutný jód. Nedostatok jódu vedie k hypotyreóze, nedostatku hormónov v štítnej žľaze. Organizmus na to reaguje zväčšením štítnej žľazy a tak vzniká struma. Nedostatočná činnosť štítnej žľazy u novorodencov a malých detí spôsobuje oneskorenie telesného a duševného vývinu, až kreténizmus. U dospelého človeka sa prejaví znížením premeny látok, útlmom mnohých telesných funkcií. Nadmerná sekrečná činnosť štítnej žľazy vedie k opačným prejavom: dráždivosť, nepokoj, zrýchlenie srdcovej činnosti, chudnutie a pod. Nadbytkom tyroxínu vzniká hypertyreóza - Basedova choroba - prejavujúca sa navonok zväčšenou štítnou žľazou a vystúpenými očnými guľami. Činnosť štítnej žľazy je riadená z predného laloka hypofýzy.
TYROXÍN (najdôležitejší hormón štítnej žľazy) je nevyhnutný pre normálny priebeh premeny látok. Povzbudzuje celkovú premenu živín, zvyšuje spotrebu kyslíka a tvorbu tepla v tkanivách. V skorých vývinových štádiách má aj rastové účinky. Silným podnetom pre vylučovanie tyroxínu je chlad.
2.4. Prištítne telieska (glandulae parathyroideae)
![](https://245f3a2c55.clvaw-cdnwnd.com/c39acbb2044409da561df274f3173ee8/200000298-d01ded1184/2-2.jpg?ph=245f3a2c55)
Malé oválne útvary, zvyčajne štyri, uložené na zadnej strane štítnej žľazy. Tvoria PARATHORMÓN (kostný hormón), ktorý riadi premenu vápnika v organizme, tým že ho uvoľňuje z a podporuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve, obmedzuje jeho vylučovanie v obličkách. Týmto procesmi udržuje stálu hladinu vápnika v krvi a mimobunkových tekutinách. Spolu s vitamínom D, ktorý riadi obsah fosforu, regulujú tvorbu kostného tkaniva. Pri nedostatku parathormónu sa zvýši nervosvalová dráždivosť tak, že dochádza k tetanickým kŕčom, tie môžu končiť smrťou.
2.5. Nadobličky (glandula suprarenalis)
![](https://245f3a2c55.clvaw-cdnwnd.com/c39acbb2044409da561df274f3173ee8/200000299-9204092ffc/BIO5.jpg?ph=245f3a2c55)
Párové žľazy s vnútorným vylučovaním. Uložené pri hornom konci obličiek. Sú tvorené z dvoch funkčne odlišných častí, z kôry a drene.
- V kôre nadobličiek (vonkajšej časti) sa tvoria hormóny zodpovedné za metabolizmus anorganických a organických látok.
- Mineralokortikoidy - riadia premenu anorganických látok a vody, hospodárenie s minerálnymi látkami, a to so sodíkom a draslíkom. Akútny nedostatok mineralokortikoidov vedie k stratám sodíka, a tým aj vody z organizmu.
ALDOSTERÓN podnecuje zadržiavanie sodíka v organizme (obmedzuje jeho straty, najmä obličkami) a zvyšuje vylučovanie draslíka. Je pre život nevyhnutný. Jeho sekrécia je riadená priamo obsahom sodíka v tele.
- Glukokortikoidy - Sekrécia je riadená z medzimozgu cez adenohypofýzu. Majú širší rozsah pôsobenia. Zasahujú do premeny živín, najmä bielkovín a tukov. Zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu, ovplyvňujú metabolizmus sacharidov, tlmia alergické procesy, zasahujú do metabolickej premeny tukov.
KORTIZÓN (hydrokortizón alebo kortizol) - zvyšuje odolnosť voči stresu, zrýchlením štiepenia živín, taktiež zmierňuje zápalové procesy.
- Androgenné hormóny - látky s podobnými účinkami ako mužské pohlavné hormóny a pôsobia na vývin sekundárnych pohlavných znakov mužského typu. Tvoria sa u oboch pohlaví.
- Dreňová časť (vnútorná) je premenené nervové ganglium (tkanivo), tvoria sa v nej antagonistické hormóny: EPINEFRÍN (adrenalín) - ovplyvňuje najmä metabolické funkcie -zvyšuje hladinu cukru v krvi, zrýchľuje činnosť srdca, zužuje cievy. NOREPINEFRÍN (noradrenalín) - opačné účinky.
Obidva povzbudzujú činnosť obehovej sústavy. Hormóny drene zvyšujú odolnosť voči stresu. Menia priesvitnosť ciev a zvyšujú činnosť srdca. Zväčšujú prietok krvi činnými svalmi, v iných oblastiach väčšinou cievy zužujú. Rozširujú priedušky ochabnutím hladkých svalov v ich stenách. Pôsobia aj na premenu látok. Zvyšujú hladinu krvného cukru a rozklad tukov v tukovom tkanive. Uvoľnené látky môžu byť zdrojom energie. Tieto hormóny sa nazývajú protistresové.
2.6.Podžalúdková žľaza (pankreas)
![](https://245f3a2c55.clvaw-cdnwnd.com/c39acbb2044409da561df274f3173ee8/200000300-59f935af1d/i9630w460h276xyz100.jpg?ph=245f3a2c55)
Jednou z najväčších žliaz v tele. Je to zmiešaná žľaza. Okrem vytvárania pankreatickej šťavy, ktorá pôsobí ako tráviaca šťava v tenkom čreve, má aj endokrinnú funkciu. Obsahuje zvláštne zhluky buniek, ktoré tvoria ostrovčeky v tkanive podžalúdkovej žľazy - LANGERHANSOVÉ OSTROVČEKY.
Tie produkujú hormóny :
INZULÍN- pôsobí na prenikanie glukózy do buniek, a tým zvyšuje jej zužitkovanie a znižuje jej hladinu v krvi. Stupňuje vytváranie tukov zo sacharidov a podporuje tvorbu bielkovín. Nedostatok inzulínu alebo porušenie jeho účinku na bunky zapríčiňuje cukrovku (diabetes mellitus).
GLUKAGÓN - pôsobí opačne ako inzulín, zvyšuje hladinu glukózy v krvi. Hlavným účinkom je štiepenie glykogénu v pečeni a tvorba glukózy z aminokyselín. Na rozdiel od inzulínu nie je pre život nevyhnutný. Zvýšená sekrécia glukagónu môže viesť k zhoršieniu cukrovky.
![](https://245f3a2c55.clvaw-cdnwnd.com/c39acbb2044409da561df274f3173ee8/200000304-3c97a3d8df/thymus.jpg?ph=245f3a2c55)
2.7. Detská žľaza (thymus)
Tvorená dvoma lalokmi a uložená v hrudníku pred priedušnicou, zasahujúc až k srdcu. V dobe pohlavného dospievania je nahradená tukovým tkanivom.
Produkuje hormón TYMOKRESCÍN, ktorý urýchľuje rast a spomaľuje pohlavné dospievanie. Počas tvorenia tymokrescínu semenníky ani vaječníky neprodukujú pohlavné hormóny. V puberte tvorba tymokrescínu prestáva, ale týmus stále zohráva dôležitú úlohu v organizme, pretože sa v ňom tvoria lymfocyty T.
2.8. Pohlavné žľazy
Sú žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré vylučujú hormóny pôsobiace na vznik druhotných pohlavných znakov (napríklad vzhľadové odlišnosti muža a ženy), prípadne u žien riadia menštruačný cyklus.
Hormóny pohlavných žliaz niesú nevyhnutné pre život jedinca, slúžia
však na zachovanie druhu. Obidve pohlavia tvoria mužské aj ženské
hormóny, ale v odlišných množstvách a koncentráciách. Okrem hlavnej
funkcie regulácie pohlavných funkcií sa podieľajú aj na zvyšovaní
syntézy bielkovín.
- SEMENNÍKY (testes) - Ich úlohou je aj tvorba spermií. Obsahujú aj Sertoliho bunky ovplyvňujúce dozrievanie spermatických buniek. V semenníkoch intersticiálne bunky, ktoré zodpovedajú za tvorbu mužských pohlavných hormónov - androgénov (najdôležitejší je TESTOSTERÓN). Podporujú pohlavnú aktivitu, rast pohlavných orgánov, vznik druhotných pohlavných znakov a pohlavné správanie sa muža. Zvýšenie testosterónu však vedie aj k uzavretiu epifýzových štrbín a tým k ukončeniu rastu do výšky.
- VAJEČNÍKY (ovaria) - U žien sa pohlavné hormóny tvoria vo vaječníkových folikuloch a žltom teliesku, vo vaječníkoch. Počas tehotenstva sa tieto hormóny tvoria v plodovom koláči. Sú to hormóny:
- ESTROGÉNY - (ESTRADIOL, ESTRÓN) - tieto hormóny sú zodpovedné za vznik sekundárnych pohlavných znakov počas puberty (napríklad zväčšenie poprsia)
- GESTAGÉNY - (PROGESTERÓN) - jeho hladina sa zvyšuje počas menštruácie, počas tehotenstva zabezpečuje pripravenosť sliznice maternice a prsných žliaz.
HORMÓNY PLACENTY - placenta funguje ako dočasná žľaza s vnútorným vylučovaním. Od konca 3. mesiaca tehotenstva začína produkovať hormón, ktorý zvyšuje produkciu estrogénov a progesterónu vo vaječníkoch.
Zdroj: https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&ved=0ahUKEwjgtMKWs8_NAhVDvhQKHfAVAXwQFgg8MAQ&url=http%3A%2F%2Fwww.gjgt.sk%2Fdigitalna_studovna%2Fbiologia%2F2012%2F131_Endokrinne_zlazy_Simanova.doc&usg=AFQjCNFIJYmSoprNGdcCN2Q7-7XfyZTUOg&sig2=uTBZRC8Vr9oinQ6XGM00vA&cad=rja
Bibliografické údaje :
https://sk.wikipedia.org/wiki/Endokrinn%C3%A1_s%C3%BAstava
https://sk.wikipedia.org/wiki/Endokrinn%C3%A1_%C5%BE%C4%BEaza
https://www.oskole.sk/?id_cat=7&clanok=626
https://potkan.net/endokrinna-sustava
https://sk.wikipedia.org/wiki/Podmozgov%C3%A1_%C5%BE%C4%BEaza
https://nemoci.vitalion.cz/adenom-hypofyzy/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Horm%C3%B3n
https://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/biologia_a_geologia/13937/
https://referaty.aktuality.sk/hormony/referat-6959
https://www.gsurba.sk/pdf/pk/8/hormony.pdf